Každý vie, že konzumovanie nadmerného množstva kalórií a spálenie menšieho množstva kalórií sa rovná priberaniu. Ale ak by to bolo také jednoduché, prečo má vplyv na ukladanie tuku aj stres a zlý spánok? Tieto faktory nemajú kalórie no aj napriek tomu vo veľkom ovplyvňujú či priberáme alebo chudneme, našu motiváciu do cvičenia alebo chute do jedla a hlad celkovo.

Ľudské telo funguje zložitejšie ako matematická rovnica, je to komplexný biochemický stroj.

Predpoklad, že každý, kto bojuje s nadváhou je len lenivý pažravec, je urážajúci. A tiež je nevzdelaný názor, keď si myslíme, že tí, ktorí z diéty a z cvičenia nemajú výsledky, nie sú dostatočne disciplinovaní. Alebo tí, ktorí nevedia ovládať svoje jedenie, sú iba ľudia so slabou vôlou, na ktorých treba nakričať.

Pozrime sa na to troška hlbšie.

Priberanie a chudnutie má viacero faktorov. Zahŕňa porozumenie individuálnej genetiky, metabolizmus, psychológiu a personálne preferencie.

Chceš vedieť, aká je rovnica priberania tuku?
(T + C) x St = priberanie tuku

Vysoký obsah Tuku + vysoký obsah Cukru kombinovaný so Stresom rovná sa priberanie!

Ukazuje sa, že u cicavcov kombinácia vysokého tuku a cukru zároveň, rozhadzuje normálnu metabolickú reguláciu tela.
Toto kombo nie je len oveľa kalorickejšie, ale zabezpečuje, aby naše telo aj naďalej žiadalo takéto jedlá.

Zmení chemické procesy v mozgu tak, že naše telo stratí sebareguláciu kalorického príjmu.

Tuk + Cukor = Sabotáž silnej vôle

Takto to funguje: Máte vo svojom mozgu kontrolné stredisko pre chuť do jedla, ktoré sídli v hypotalame. Existujú chemikálie, ktoré stimulujú stravovanie: Neuropeptid Y (NPY) a peptid súvisiaci s Agouti (AGRP). Existuje chemikália, ktorá potláča príjem potravy: Proopiomelanocortin (POMC).

Považujte NPY a AGRP za plynové pedále. Robia nás hladnými a nútia nás jesť. POMC sa považujte za brzdy pri príjme potravy. Ak premýšľate, ako do toho vstupujú ”hladové” hormóny – ghrelín /hormón pocitu hladu/ a leptín /hormón pocitu nasýtenosti/, pôsobia tak, že ovplyvňujú tieto chemikálie.

Dve diéty obsahujúce rovnaký počet kalórií môžu mať na tieto látky na reguláciu hladu iný vplyv. Tuk a cukor v kombinácii skratujú senzor hladu čo vedie k neustálej túžbe po jedle.

Je to ako droga na stimuláciu chuti do jedla

Výskum: 3 skupiny

Skupina A) normálne zdravé jedlo + all you can eat jedlá s vysokým obsahom tuku /slanina, syr, smotana/

Skupina B) normálne zdravé jedlo + all you can eat jedlá s vysokým obsahom cukru /coca cola, cukríky, a ostatné jedlá čo patria do tejto skupiny/

Skupina C) normálne zdravé jedlo + all you can eat jedlá s vysokým obsahom tuku a aj cukru /cookies, zmrzlina, koláče, torty,../

Každá skupina prijímala nadbytok kalórií a priberali, ale ukázalo sa, že
Skupina A) a B) po asi týždni si začali sami regulovať kalorický príjem. Znížili kalorický prísun a adaptovali sa tým, že znížili pocit hladu.

Skupina C) z tohto hľadiska zlyhala konštantne, chceli viac a viac a pociťovali hlad častejšie.

Stres faktor

Máme tu ešte jedného zaujímavého komponenta.
Pamätáte sa, že súčasťou vzorca je aj stres?

Keď myslíme na stres, poznáme 3 hlavné hormóny:

  • cortisol (akútny stres)
  • katecholamine (akútny stres)
  • NPY (chronický stres)

NPY sa podieľa na pocite hladu v mozgu a počas stresu sa uvoľňuje aj zo sympatického nervového systému. Pri akútnom strese uvoľňujeme viac katecholamínov a kortizolu. Keď sme pod chronickým stresom, uvoľňujeme viac NPY.

A na rozdiel od katecholamínov a kortizolu, ktoré sú prevažne katabolickými hormónmi a spaľujú tuky, NPY umožňuje získavať tuky, najmä keď sú spolu s kortizolom. Kortizol robí telo citlivejšie na NPY. Inými slovami, NPY nás núti vytvárať viac tukových buniek a kortizol mu zvyšuje účinnosť.

Jedna posledná poznámka o reakcii na priberanie tuku v strese: Nízkokalorické diéty zvyšujú hladiny kortizolu, spojme to s chronickým stresom z práce, alebo zo života a možno máme odpoveď, prečo sa nám nedarí schudnúť, aj keď ,,nič nejeme,,.

Súhrn

Metabolizmus sa adaptuje na zvýšený príjem kalórií, ak sa jedná iba o tuk, s tým, že zníži pocit hladu a po pár týždňoch už je kalorický príjem regulovaný.

Kombinácia vysokého obsahu tuku a cukru vytvára presne opačné zmeny v signálnych molekulách hladu v mozgu a vedie k neuspokojiteľnému hladu. Pridajme chronický stres a máme atómovú bombu na priberanie tuku.

Riešenie?
1) Vyhýbať sa jedlám s vysokým obsahom tuku a cukru
2) Vyrovnať sa so stresom (welness, masáž, meditácia, zmena uhla pohľadu, zmena životného prostredia, zmena nastavenia mysle)

Zdroj: www.T-nation.com – Dr. Jade Teta

Ľudovít Czókoly